Detský letný tábor Madagaskar

Detský letný tábor

Koncom júla sa nám začal dlho očakávaný detský tábor Madagaskar. V pondelok 29.júla ráno sme sa spoločne všetci stretli v pastoračnom centre v Žarnovici, kde sme spravili živý obraz, v ktorom bolo napísaný názov tábora, teda Madagaskar. Zdvíhacou plošinou sa fotograf a kameraman dostali do 13 metrovej výšky, a tak mohli odfotiť a natočiť už spomínaný živý obraz detí. Ešte pred samotným fotením si deti pozreli v centre video, ktoré ich vtiahlo do rozprávky Madagaskar. Takéto videá sa deťom púšťali celý týždeň vždy ráno a po nich následne išli plniť deti úlohy. Ale vráťme sa späť do centra. Po spoločnej fotke sme nastúpili do autobusu, ktorý bol pred farským úradom a presunuli sme sa na vlakovú stanicu, kde sa ešte deti rozlúčili s rodičmi. Cesta vlakom trvalo 2 a pol hodiny. Vo Vrútkach sme prestupovali, síce náš vlak mal 20 minútové meškanie, počas ktorého sa deti zahrali po skupinkách hry, a tak sa viac medzi sebou zoznamovali. V Ružomberku nás už čakal autobus, ktorý nás následne dopravil do nášho týždenného ubytovania, teda do Liptovskej Štiavnice. V utorok deti dostali úlohu pozháňať informácie o dedine, kedy bola založená, aký potok tečie cez dedinu, koľko má obyvateľov a podobne. Informácie zháňali všade, kde sa len dalo. V obchode od predavačky, v krčme od krčmára, prípade od miestnych tetušiek. Okrem toho deti tento deň stavali príbytky pre jednotlivé zvieratká z Madagaskaru. Podvečer sme mali svätú omšu, ktorú nám odslúžil náš nový pán farár Peter Hudec. V stredu bolo na pláne kúpalisko. Tento krát sme cestovali za nim trochu viac než minulý rok. Liptovsky Ján sa nachádza pár kilometrov od mesta Liptovsky Mikuláš a je to termálne kúpalisko. Na kúpalisku nás prekvapili miestne animátorky, ktoré mali pre deti pripravené tance vo vode. A tak sa deti mohli vyblázniť koľko len chceli. Voda bola príjemne teplá, len občas sa slnko skrylo za oblakmi. Podvečer sme sa vrátili z Liptovského Jána následne sme mali svätú omšu s našim kaplánom Petrom Ondríkom. Štvrtok doobeda sme išli spoločne na turistiku do Liptovskych Sliačov. Prvé odhady turistiky neveštili nič krátke. Miestny pán farár sľuboval, že daná trasa nám bude trvať minimálne 2 hodiny a späť ďalšie 2 hodiny. Na naše počudovanie po 30 minútovom šľapaní sme sa ocitli nad Liptovskymi Sliačmi a od tadiaľ to bol, čo by kameňom dohodil. Najprv som osobne bol v obave, či sme nezablúdili, či sme náhodou zle neodbočili, tak som zavolal pani, ktorá je správcom zariadenia, v ktorom sme boli ubytovaný. Tej som opísal polohu, kde sa nachádzame, čo je pri nás. No a ona ma ubezpečila, že sme správne. Tak sme sa spustili dole kopcom a prišli sme do už spomínanej dediny Liptovske Sliače. Pri obchode sa deti najedli bagiet, ktoré dostali vrámci obedu a potom si mohli isť nakúpiť maškrty. Naša cesta sa však stále nekončila. Našim cieľom bol novopostavený kotol nad dedinou, ktorý je v tvare Noemovej archy. Tento kostol je postavený z rôznych druhov materiálu. Pracovali na ňom viacerí umelci, preto jednotlivé časti kostola majú veľkú symboliku. Vnútorný interiér chrámu vyobrazuje Starý, ale aj Nový zákon. Deťom sa v kostole prihovorila miestna sprievodkyňa, ktorá im porozprávala históriu kostola a popredstavovala jednotlivé symboly. Podvečer, keď sme sa vrátili z túry, bola na pláne opekačka, ale keďže deti už boli unavené a opekať by sme museli isť trochu ďalej za dedinu, tak sme to odložili na ďalší deň. V piatok, keďže bolo horúco, tak sme pre deti pripravili vodné hry. Oblievanie, dekobal a podobné hry deti veľmi bavili. Okrem týchto hier deti mali počas dňa aj iný program. Podvečer sme išli opekať za dedinu, a potom už bola pre deti prichystaná diskotéka, po nej sa pozeral film a deti, ktoré sa nebáli išli po troch na nočnú hru. V sobotu ráno nasledovalo dlhé balenie a upratovanie priestorov. Následne sme sa najedli a už nás čakal vonku autobus, ktorý nás dopravil do Ružomberku na vlakovú stanicu, kde sme už nedočkavo čakali na vlak. V Žarnovici nás už na stanici čakali rodičia. Pred Pastoračným centrom bola pripravená batožina. Netreba zabudnúť ani na denné správy z Madagaskaru, ktoré mohli sledovať diváci televízie Panoráma celý týždeň, prípadne dané správy aj s fotkami z každého dňa boli na stránke www.pastoracnecentrum.sk. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli. Ďakujem animátorom menovite: Maťke, Danke, Lucke , Janke Sitárovým, Katke, Zuzke Rozemberkovým, Milke, Monike Kamodiovým, Simonke Romancovej, Mirčimu Adamskému, Dominike Šaligovej, Erike Klačanskej, Rudimu Vallovi, Dominike Guberovej, Kataríne Lipjanskej. Zároveň ďakujem pánovi farárovi Petrovi Hudecovi a pánovi kaplánovi Petrovi Onríkovi, ktorí spolu s nami boli v tábore a starali sa o duchovné vedenie. Ďakujem pánovi Černákovi za dopravu, ďakujem pánovi Vyletelovi, dobrovoľným hasičom . Ďakujem menovite sponzorom: firme Neuman, Barimex, Emlift, Stolárstu Jozef z Horných Hámrov, Mistru, televízii Panoráma...